ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. "Švédsko nie je vo vojne. Ale už nie je ani mier," vyhlásil v nedeľu švédsky premiér Ulf Kristersson na bezpečnostnej konferencii v severošvédskom meste Sälen.
"Skutočný mier vyžaduje slobodu a absenciu vážnych konfliktov medzi krajinami. Ale nás aj našich susedov ohrozujú hybridné útoky, ktoré nevykonávajú roboty alebo vojaci, ale počítače, peniaze, dezinformácie a riziká sabotáží," pokračoval podľa britského denníka Guardian.
"Kto chce mier, musí byť pripravený na vojnu," citoval starorímske príslovie si vis pacem, para bellum.
Debata o bezpečnostnej situácii v Baltskom mori sa v posledných mesiacoch krúti okolo niekoľkých incidentov, pri ktorých formálne civilné lode ťahaním kotvy po morskom dne poškodili niekoľko telekomunikačných káblov medzi štátmi obklopujúcimi Baltik.
Kristersson však okrem námorných incidentov spomenul aj podozrenia, že spojenec Ruska Irán používa pouličné gangy vo Švédsku, aby tam páchali zločiny.
Situácia v Baltskom mori sa dotýka celej Európy, pretože nórske ťažobné plošiny, ktoré z podmorských ložísk získavajú zemný plyn, sú zásobované elektrinou podmorskými káblami z pevniny.
V článku sa dočítate:
- Ako sa mení bezpečnostná situácia v Baltskom mori,
- prečo sa týka celej Európy,
- ako na ňu krajiny reagujú,
- čo sa stalo s blúdiacim ruským "tieňovým" tankerom v Baltiku.
Tri lode a lietadlo
"Je ťažké uveriť, že by loď dokázala ťahať kotvu na tristometrovej reťazi sto kilometrov, nevšimla by si to a neuvedomila by si, že niečo môže poškodiť," okomentoval Kristersson sériu incidentov v Baltskom mori.
Švédsko zmenu bezpečnostnej situácie berie vážne a okrem výroku o tom, že už nie je v stave mieru, hoci zatiaľ ani vo vojne, fyzicky posilňuje svoju prítomnosť na otvorenom mori.
Okrem trojice bojových lodí na jeho stráženie plánuje nasadiť aj pozorovacie lietadlo ASC 890, čo je zhruba systém podobný AWACS namontovaný v strednom dopravnom lietadle Saab 340.
Lode a lietadlo majú strážiť kritickú podmorskú infraštruktúru, teda predovšetkým elektrické a dátové káble a potrubia. Okrem toho by si mali všímať aj ruskú "tieňovú flotilu", teda tankery, ktoré režim Vladimira Putina používa na obchádzanie sankcií uvalených na vývoz ruských nerastných surovín.
Zatiaľ posledný z incidentov spôsobila loď Eagle S registrovaná na Cookových ostrovoch. Ide o tanker, na ktorý sa 25. decembra násilne nalodili fínske ozbrojené sily a odplavili ho do Fínska.
Táto loď mala okrem nákladu na palube aj elektronické zariadenia, ktoré bežné nákladné lode nemávajú a fakticky tak dokázala fungovať ako špionážna loď. Eagle S svojou kotvou zničila dva optické káble medzi Fínskom a Estónskom.
Podozrivú čínsku loď v Baltskom mori zadržiavajú, sabotáž nie je istá Čítajte Bez elektriny nebude plyn
Útoky civilnými pravidlami na podmorskú infraštruktúru doposiaľ spôsobili najmä politický rozruch, no ak by ich iniciátor zintenzívnil, môžu viesť až k energetickej kríze. Poukázal na to v analýze časopis Foreign Policy.
Poškodená infraštruktúra doposiaľ zasiahla Švédsko, Fínsko či pobaltské štáty, no zraniteľné je aj Nórsko. To v rámci úsilia o ekologickejšiu ťažbu poskytuje svojim ťažobným plošinám elektrinu z vnútrozemia. Tradičnejší spôsob je spaľovanie plynu priamo na plošine.
Funkčnosť väčšiny nórskych ťažobných plošín tak závisí od elektrických káblov, píše FP. V Európe je dnes Nórsko najvýznamnejším dodávateľom zemného plynu a Rusku či jeho spojencom by stačilo prerušiť niekoľko podmorských káblov, aby v Európe vyvolali energetickú krízu.
Analýza poukazuje aj na to, že Rusko z politického rozruchu benefituje a vyhovuje mu, ak sa štáty dozvedia, že stojí za sabotážami infraštruktúry. Jedným z cieľov je totiž vyvolávanie obáv. Špionážnu činnosť už naoko civilné ruské lode vykonávajú aj pri vojenských objektoch na nórskom pobreží.
V utorok by sa tiež v Helsinkách mal konať summit členských krajín NATO ležiacich pri Baltskom mori.
Tanker ťahajú do Nemecka
Incidenty v Baltskom mori sa vianočným skonfiškovaním lode Eagle S neskončili, v mori totiž od piatka "blúdil" tanker Eventin, ktorý mal podľa CNN na palube stotisíc ton surovej ropy, pravdepodobne z Ruska. Namierené mal do Egypta.
Loď s panamskou vlajkou sa vymkla kontrole neďaleko nemeckého ostrova Rügen a usmerňovať sa ju odvtedy snažili tri tlačné člny. Tie sa ju pokúšajú dostať do prístavu Sassnitz, akciu údajne komplikuje zlé počasie na mori.
Odkedy sankcie výrazne obmedzujú ruskú schopnosť vyvážať nerastné suroviny a financovať tak vojnu proti Ukrajine, Rusko sa spolieha na "tieňovú flotilu" tankerov pod vlajkami cudzích štátov. Tie sú však často zastarané a v zlom technickom stave, v dôsledku čoho ohrozujú nielen prírodu, ale aj ekonomiku morí.
Keďže obchádzajú sankcie, veľa z nich nie je poistených, pretože poisťovacie spoločnosti v rámci sankcií nepoisťujú ruskú ropu pri cene vyššej ako 60 dolárov za barel.
Tanker Eventin takto označila aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. "Bezškrupulóznym používaním flotily hrdzavých tankerov Putin nielen obchádza sankcie, ale vedome na seba berie riziko, že zničí turizmus v oblasti Baltského mora," vyhlásila podľa CNN v piatok.
V Baltiku sa zatiaľ ekologická havária nestala, americká stanica však upozornila, že už sa to stalo v Čiernom mori, keď neďaleko okupovaného polostrova Krym unikli tisíce ton ropy z dvojice ruských tankerov, ktoré tam havarovali. Obe plavidlá spolu niesli "iba" desaťtisíc ton ropy, teda desatinu z objemu, ktorý nesie Eventin. V jeho okolí zatiaľ nemecké úrady žiadne úniky ropy nezaznamenali.
Jedným z posledných krokov administratívy odchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena tak bolo uvalenie sankcií na zhruba dvesto plavidiel, ktoré by mohli patriť do Putinovej čiernej flotily.
"Očakávame, že Rusko tieto kroky pripravia o miliardy dolárov mesačne," citovala CNN nemenovaného predstaviteľa americkej administratívy.
